Majolika na Slovensku

Slovenskú ľudovú majoliku možno do dnešného dňa stále vnímať ako symbol slovenskej keramiky. Rok 1883 možno považovať za začiatok histórie Slovenskej ľudovej majoliky, kedy bolo v Modre založené Keramicko – priemyselné učilište.

Proces výroby keramiky z hliny súvisí s tradíciou hrnčiarskeho remesla v Modre. Majster džbánkár pomocou hrnčiarskeho kruhu vytvaruje z kúska hliny určitý tvar. Po vyschnutí hrnčiar hlinený tvar ďalej obtáča, aby ju nerovnomerné schnutie nezdeformovalo. Ak je hlinený tvar vysušený (čo trvá aj jeden mesiac), môže ísť na svoje prvé vypálenie do keramickej pece pri teplotách 980 – 1000 °C po dobu 8 hodín. Z vysušenej krehkej hliny vzniká po vypálení pevný, odolný a pórovitý keramický črep, s ktorým ďalej pracuje umelecký keramikár – maliar, ktorý črep ponorí do podkladovej glazúry, na ktorú voľnou rukou maľuje dekorácie.

Typické motívy modranskej majoliky na bielej podkladovej glazúre sú prírodné a často zobrazujú ruže, vinič, klinčeky, puky kvetov ozdobené listami, zvieratá, ale aj udalosti zo života ľudí, ako napríklad zabíjačky, oberačky či práce na poli.

V rámci kombinácií použitých farieb možno rozlíšiť štyri typy dekoru:

Pestrý dekor – tento dekor používa výrazné farby, a to červenú, žltú, modrú, zelenú, hnedú a fialovú.

Habánsky dekor  – tento dekor obsahuje všetky farby pestrého dekoru okrem červenej.

Modrý dekor – tento dekor sa maľuje len modrou farbou.

Zelený dekor – v tomto dekore prevláda zelená farba v kombinácií s hnedou, ktorou sa
vykresľujú kontúry ornamentu.

Predmety s namaľovanou majolikou sa znovu vypália v keramickej peci pri teplote 950 – 1150 °C. Glazúra neplní iba estetickú funkciu, ale vďaka nej sa keramický predmet stáva po vypálení nepriepustným a odolnejším. Originálnosť slovenskej ľudovej majoliky oceňujú nielen zberatelia, ale keramika slúži aj ako úžitkový predmet v domácnosti. Vázy poslúžia na čerstvé kvety, džbány na víno a taniere a šálky na jedlo a nápoje.

Slovenskú majoliku možno pravidelne vidieť na tradičných podujatiach akými sú Slávnosť hliny – Keramická Modra v Modre, Keramický jarmok v Pezinku, Dni majstrov ÚĽUV, ale aj na motívoch viacerých folklórnych súborov, grafických návrhárov či ľudových podujatiach. Všetky modranské výrobky sú ručne vyrobené a maľované. Modranská majolika aj jej ornamentálne ozdoby sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Mesto Modra je miestom tvorby tradičnej ornamentiky, pričom v roku 2019 pribudli aj nové, úžitkové a dizajnové vzory (modré pierko, fialový klas a bordový lístok), ktoré posunuli tradičnú modranskú majolikovú ornamentiku do 21. storočia aj pre moderných užívateľov.

Keramika predstavovala v minulosti najmä úžitkové predmety v domácnosti, preto sa nové kolekcie Slovenskej ľudovej majoliky vracajú k svojej najdôležitejšej funkcii. Majolika je držiteľom certifikátu zdravotnej nezávadnosti a je chránená ochrannou známkou. Je vhodná do umývačky riadov aj do mikrovlnnej rúry.

Návštevníci si môžu tvorbu keramiky pozrieť alebo vlastnoručne vyskúšať počas vzdelávacej exkurzie alebo na zážitkovom workshope, ktorý sa často priamo vo výrobe spája aj s degustáciou vína.