Tradičné remeslá na Slovensku

Rezbárstvo

Rezbárske remeslo patrí medzi najvyhľadávanejšie remeslá na Slovensku. Ide o zdobenie drevených predmetov rezbou, pílením, brúsením,  rytím, vybíjaním, vypaľovaním a inými technikami, akými sú napríklad plastiky z dreva.

V minulosti tvorilo rezbárstvo väčšinou súčasť iných remesiel. Ľudia si vyrábali poľnohospodárske náradie, varechy, stolárske výrobky, pastierske náčinie, ako aj pomôcky pre pastierov, včelárov, mlynárov, baníkov, pernikárov, roľníkov či drevorubačov.

Bohatšie gazdovské vrstvy si prostredníctvom rezbárskej výzdoby skrášľovali obydlia, štíty domov, stĺpov, nábytok či náhrobné kríže. Pozoruhodné sú aj výrobky vareškárov, ktoré sa minulosti predávali na trhoch a jarmokoch, z ktorých najvýznamnejší bol Radvanský jarmok v Banskej Bystrici.

Včelárstvo

Základom včelárstva bolo prenášanie kmeňov (klátov) s včelstvami do blízkosti ľudských obydlí. Rámikové úle sa ohradzovali plotmi alebo zastrešovali a včelíny sa často zdobili, alebo sa stavali v tvare figúry.

Farbiarstvo a modrotlač
K rozvoju farbiarstva na Slovensku prispel najmä rozvoj výroby plátna. Farbenie tkanín prírodnými farbivami a rôzne techniky vzorovania farbených tkanín (vyväzovanie, riasenie atď.) vystriedala v druhej polovici 19. storočia výroba modrotlače – indigom zafarbený textil s negatívnym alebo viacfarebným vzorom. Modrotlač bola pre každý región veľmi špecifická a používala sa najmä pri zhotovovaní sukní, záster a šatiek.

Čipkárstvo

Paličkovaná čipka ako ozdoba šiat, obrúskov či iných dekoračných predmetov sa na Slovensku začala rozvíjať už v druhej polovici 16. storočia. Toto remeslo sa z juhu Chorvátska, západných Čiech a Nemecka rozšírilo do okolia Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice aj Prešova.

Koncom 19. storočia sa začali živiť paličkovanou čipkou aj roľnícke vrstvy nielen doma, ale aj v čipkárskych dielňach či školách, najmä v Hodruši, Španej Doline, Kremnických Baniach alebo Starých Horách. Z čipkárskych techník sú najznámejšie čipky pletené na krosienkach, šité čipky, háčkovanie či paličkovanie. Roľnícke čipky boli zase originálne vďaka svojej farebnosti a ornamentike. Tradičnú čipku môžeme nájsť na prikrývkach, obrusoch a prestieraniach. Prvky paličkovanej čipky nájdeme aj v módnej odevnej tvorbe a je príkladom úžasného splynutia tradičnej výroby a moderných textilných techník.

Výšivkárstvo
Prvé výšivkárske cechy vznikali v 15. storočí, no vrchol vývoja ľudovej výšivky nastal v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Slovenská ľudová výšivka je typická farebnosťou, bohatosťou techník, vzorov a ornamentov. Výšivka tvorila hlavný ozdobný prvok ľudového odevu a zároveň bola znakom regionálneho odlíšenia. Výšivkou sa zdobil bytový textil, prikrývky, úsporné prestierania, obrusy, vankúše, atď. Súčasťou ľudových výšiviek boli aj dekoratívne výšivky, t.j. obrázky a závesy napríklad s rastlinnou ornamentikou z tradičných obradových textílií.

Tkáčstvo a spracovanie vlny
V minulosti sa tkalo najmä z ľanu, konope a vlny, v dnešnej dobe sa na tkanie prikrývok, prestieraní, obrusov a vankúšov používa väčšinou ľan, bavlna a vlna. Vyhľadávané sú aj tkaniny s použitím ažúrovej techniky či handričkové koberce.

Pod pojmom spracovanie vlny si mnohí z nás predstavujú tkaniny s vlasom – tzv. guby, ktoré pôvodne slúžili ako ochranný odev pre pastierov a furmanov. Ide však aj o koberce tkané uzlíčkovou alebo tzv. zápästkovou technikou či papuče.

Medovnikárstvo
Medovnikárska výroba k nám prenikla z Nemecka a podstatou tejto výroby boli drevené vyrezávané formy prevažne z hruškového dreva v tvaroch srdca, koníka, husára, bábiky, či postáv v dobových odevoch. Medové cesto pripravované z ražnej múky, medu a korenín sa po  odležaní vtláčalo do drevených foriem, potom sa vyklopilo a pieklo v peciach. Medovníky vykrajované z cesta zdobené bielou alebo farebnou polevou, ako ich poznáme dnes, sú vývojovo omnoho mladšie.

Výroba kraslíc
Na Slovensku sa kraslice zdobili väčšinou technikami farbenia, reliéfneho voskovania, batikovania, vyškrabovania alebo oblepovania rôznymi materiálmi. V niektorých oblastiach sa používala drotárska technika, okúvanie alebo zdobenie farebným voskom. Vyhľadávané sú aj kraslice oblepované slamou, vlnou, či dužinou močiarnej trávy.

Výrobky zo šúpolia
Kukuričné šúpolie je najnovšia pletiarska technika na Slovensku, kedy sa zo stáčaných listov šúpolia pletú pomocou foriem rôzne tvary. V minulosti sa vyrábali rohože, podložky, košíky, kazety, tašky, klobúky, sandále a opletali sa fľaše. Koncom 80. rokov sa začali objavovať netradičné výrobky zo šúpolia, najmä bábiky, ktoré predstavujú symbol súčasnej slovenskej ľudovej umeleckej výroby. Tieto sympatické bábiky zo šúpolia, ktoré znázorňujú výjavy z dedinského aj biblického života patria v dnešnej dobe k obľúbených darčekovým a suvenírovým predmetom.

Košikárstvo
Pre ľudovú košikársku výrobu je typické spracovávanie zeleného nelúpaného prútia. Prechod ku kvalitnejšiemu prútiu súvisel s rozvojom remeselnej výroby a so zakladaním košikárskych škôl. Koše, misy a podnosy sa zhotovovali buď na princípe plátnovej väzby alebo tzv. ťahanou technikou, pri ktorej sa prútie oblúkovito ohýbalo.

Výroba zo slamy
Pletenie košíkov zo slamy sa rozšírilo na západnom Slovensku v okolí Senice a Bánoviec nad Bebravou a v južných oblastiach Gemera, Novohradu a Hontu. Ražná slama sa používala nielen na pletenie slameníc na chlebové cesto, ale aj na zhotovovanie zásobníc na obilie či úľov. V súčasnosti sa ručne nakosená a vymlátená slama používa na výrobu okrúhlych, oválnych košíkov a závesných ozdôb.

Spracovanie kože – garbiari, kožušníci, remenári
Výroba z kože sa špecializovala podľa potrieb obyvateľov regiónu na výrobu krpcov, káps, opaskov a remeňov, ako aj mešcov na tabak, puzdier na nože, či zápästkov. Zdobiace techniky sa používali na krpce, pastierske kapsy, viacprackové opasky, remene či mešce na tabak.

Hrnčiarstvo
Spracovanie hliny na Slovensku sa šírilo v dvoch prúdoch – ako hrnčiarstvo a majolika. Každá hrnčiarska obec na Slovensku mala v rámci výzdoby svoje regionálne odlišnosti. Hrnčiarske výrobky, akými sú najmä taniere, misy, džbány, krčahy, vázy, dózy a fľaše sa zdobia technikou maľovania, vyškrabovania alebo reliéfneho dekoru.

Výroba majoliky bola sústredená v niekoľkých obciach západného Slovenska. Pôvodná habánska majolika položila základy slovenského džbankárstva. Výrobky z majoliky slúžili pre svoju dekoratívnosť najmä na reprezentatívne účely. Aj v týchto výrobkoch sa popri maľovaní objavuje perforovanie, vykrajovanie, rebrovanie či rýhovanie.

Sklárstvo a maľba na skle
Maľba na skle úzko súvisela s rozvojom sklárstva. Okrem tradičných biblických a jánošíkovských motívov sa námetom maľovaných obrázkov na skle stávali výjavy a zvyky zo života dediny, či symbolické témy.

Spracovanie kovu – drotárstvo, šperkárstvo, výroba spiežovcov a liatovcov, kováčstvo
Vznik drotárstva podnietilo používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drotári pochádzali z najchudobnejších kopaničiarskych oblastí, najmä z okolia Trenčína a Kysúc.

V ľudovom šperkárstve sa využívala technika tepania, vybíjania, gravírovania, liatia a intarzie. Vyrábali sa najmä doplnky odevov a účesov, akými boli spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene, prstene či čističe fajok. Pri výrobe kovových šperkov sa používali techniky rytia, razenia, presekávania a gravírovania.

Kováčske remeslo tvorila nielen výroba a opravy kovových úžitkových predmetov (poľnohospodárske náradie, klince, podkovy, nástroje, reťaze, kuchynské náradie a pod.), ale aj architektonické prvky ako napríklad mreže, kovania dverí a okenice.

Remeslo na Slovensku má naozaj hlboké korene a uchovalo sa až dodnes, čoho dôkazom je aj salašníctvo spojené s výrobou oštiepkov, parenice, bryndze aj žinčice. Vďaka uchovaniu salašníckeho spôsobu života sa do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO zapísalo aj slovenské národné jedlo bryndzové halušky.